Aktuality

Vianočné zvyky a tradície v Ždiari
24. 11. 2022

Vianočné sviatky slávia na Slovensku všetci občania, bez ohľadu na vierovyznanie, no tradície a zvyky sa v jednotlivých regiónoch líšia. Sviatok Božieho narodenia sa v Ždiari slávi 25. decembra. Podľa Ždiarčanov sa Božie dieťa narodilo práve v tento deň o 15-tej hodine. V tomto príspevku vám priblížime, ktoré zvyky a tradície boli zaužívané v Ždiari, z ktorých mnohé pretrvávajú v niektorých domácnostiach dodnes.

Správanie: Ľudia sa počas celého tohto slávnostného dňa snažili kontrolovať svoje konanie, pretože sa verilo, že podľa toho, ako každý prežije tento deň, tak bude konať aj počas celého nasledujúceho roka. Viľija na dach detí pribíja! (Viľija = Štedrý deň/večer, dach = strecha).

Slama a obilie: Na mnohých miestach Slovenska sa nad stôl vešal veniec upletený zo slamy alebo sa pod stôl dával slamený snop, aby bola v nasledujúcom roku zabezpečená dobrá úroda obilia. Tento zvyk taktiež symbolizoval narodenie pána Ježiša na slame.

Zdroj: TASR

Peniaze pod obrusom: Na odplašenie chudoby sa zvykli pod obrus schovávať peniaze. Ľudia taktiež dúfali, že budú mať peňazí aspoň toľko, ako v starom roku.

Sekera: Pod štedrovečerným stolom bol umiestnený železný predmet (väčšinou sekera), pretože sa verilo, že ten, kto počas večere naň položí nohu, bude v nasledujúcom roku šťastný.

Reťaz: Nohy stola boli obopnuté hrubou reťazou na znak súdržnosti rodiny v budúcom roku.

Zvolávanie na večeru: Vlky, vlčice, medvede, medvedice, hady, hadice – keď nejdete ku nám teraz, nechoďte ani po celý rok! Zvykom bolo pripraviť aj jedno miesto pri stole navyše pre tzv. pocestného, ako znak milosrdenstva.

Chlieb: Chlieb, ako symbol Vianoc, mal zabezpečiť zdravie v rodine a bezpečnosť domácich hospodárskych zvierat. Hlava rodiny ho roztrhala a rozdala ostatným, aby boli skromní a vedeli si vážiť chlieb.

Zdroj: TASR/Pavol Funtál

Krájanie jabĺčka: Najstarší člen rodiny rozkrojil jablko na toľko kusov, koľko bolo členov rodiny. Ak sa po prekrojení jabĺčka nachádzala v strede hviezda, znamenalo to zdravie. Ak sa však objavil kríž, značilo to chorobu. Každý člen musel zjesť svoj kúsok jablka preto, aby dal najavo, že je členom rodiny, a taktiež preto, aby sa po roku opäť všetci stretli.

Oblátky: Keďže sú Vianoce kresťanským sviatkom, oblátka predstavuje telo Ježiša Krista, a teda pristúpenie k Eucharistii. Oblátka sa na Štedrý deň jedáva s cesnakom a medom. Dievčatám rodičia robili medom krížik na čelo, aby boli krásne a deťom, aby poslúchali. Preto sa dodnes používa prirovnanie „byť dobrý ako med”.

Zdroj: TASR

Orechy: Po večeri hádzal najstarší člen rodiny do kútov v izbe orechy, aby neostali prázdne a aby bolo v dome po celý rok hojnosti. Pri hádzaní orechov hovorili: „Moje milé kúty, nemám vás čím obdarovať, len týmto malým darčekom. Vy nás za to obdarujte zdravím, šťastím, hojným božským požehnaním a po smrti kráľovstvom nebeskom.”

„Vinšujem vám slávne sviatky, Krista Pána narodenia, pre naše spasenie, zdravie, šťastie a Božie požehnanie. Vinšujem, vinšujem, na šťastie, na zdravie, na to Božie narodenie, aby sme sa dožili druhého takého Božieho narodenia, v menších hriechoch, vo väčších milostiach, žeby ste mali telíčky ako v lese jedličky, kravy rohaté, husi džubaté, kone s mocnými nohami, a voly s dlhými rohami.

Pochválen buď Pán Ježiš Kristus!

Zdieľajte novinku s ostatnými:
24. 11. 2022
Vianočné zvyky a tradície v Ždiari

Vianočné sviatky slávia na Slovensku všetci občania, bez ohľadu na vierovyznanie, no tradície a zvyky sa v jednotlivých regiónoch líšia. Sviatok Božieho narodenia sa v Ždiari slávi 25. decembra. Podľa Ždiarčanov sa Božie dieťa narodilo práve v tento deň o 15-tej hodine. V tomto príspevku vám priblížime, ktoré zvyky a tradície boli zaužívané v Ždiari, z ktorých mnohé pretrvávajú v niektorých domácnostiach dodnes.

Správanie: Ľudia sa počas celého tohto slávnostného dňa snažili kontrolovať svoje konanie, pretože sa verilo, že podľa toho, ako každý prežije tento deň, tak bude konať aj počas celého nasledujúceho roka. Viľija na dach detí pribíja! (Viľija = Štedrý deň/večer, dach = strecha).

Slama a obilie: Na mnohých miestach Slovenska sa nad stôl vešal veniec upletený zo slamy alebo sa pod stôl dával slamený snop, aby bola v nasledujúcom roku zabezpečená dobrá úroda obilia. Tento zvyk taktiež symbolizoval narodenie pána Ježiša na slame.

Zdroj: TASR

Peniaze pod obrusom: Na odplašenie chudoby sa zvykli pod obrus schovávať peniaze. Ľudia taktiež dúfali, že budú mať peňazí aspoň toľko, ako v starom roku.

Sekera: Pod štedrovečerným stolom bol umiestnený železný predmet (väčšinou sekera), pretože sa verilo, že ten, kto počas večere naň položí nohu, bude v nasledujúcom roku šťastný.

Reťaz: Nohy stola boli obopnuté hrubou reťazou na znak súdržnosti rodiny v budúcom roku.

Zvolávanie na večeru: Vlky, vlčice, medvede, medvedice, hady, hadice – keď nejdete ku nám teraz, nechoďte ani po celý rok! Zvykom bolo pripraviť aj jedno miesto pri stole navyše pre tzv. pocestného, ako znak milosrdenstva.

Chlieb: Chlieb, ako symbol Vianoc, mal zabezpečiť zdravie v rodine a bezpečnosť domácich hospodárskych zvierat. Hlava rodiny ho roztrhala a rozdala ostatným, aby boli skromní a vedeli si vážiť chlieb.

Zdroj: TASR/Pavol Funtál

Krájanie jabĺčka: Najstarší člen rodiny rozkrojil jablko na toľko kusov, koľko bolo členov rodiny. Ak sa po prekrojení jabĺčka nachádzala v strede hviezda, znamenalo to zdravie. Ak sa však objavil kríž, značilo to chorobu. Každý člen musel zjesť svoj kúsok jablka preto, aby dal najavo, že je členom rodiny, a taktiež preto, aby sa po roku opäť všetci stretli.

Oblátky: Keďže sú Vianoce kresťanským sviatkom, oblátka predstavuje telo Ježiša Krista, a teda pristúpenie k Eucharistii. Oblátka sa na Štedrý deň jedáva s cesnakom a medom. Dievčatám rodičia robili medom krížik na čelo, aby boli krásne a deťom, aby poslúchali. Preto sa dodnes používa prirovnanie „byť dobrý ako med”.

Zdroj: TASR

Orechy: Po večeri hádzal najstarší člen rodiny do kútov v izbe orechy, aby neostali prázdne a aby bolo v dome po celý rok hojnosti. Pri hádzaní orechov hovorili: „Moje milé kúty, nemám vás čím obdarovať, len týmto malým darčekom. Vy nás za to obdarujte zdravím, šťastím, hojným božským požehnaním a po smrti kráľovstvom nebeskom.”

„Vinšujem vám slávne sviatky, Krista Pána narodenia, pre naše spasenie, zdravie, šťastie a Božie požehnanie. Vinšujem, vinšujem, na šťastie, na zdravie, na to Božie narodenie, aby sme sa dožili druhého takého Božieho narodenia, v menších hriechoch, vo väčších milostiach, žeby ste mali telíčky ako v lese jedličky, kravy rohaté, husi džubaté, kone s mocnými nohami, a voly s dlhými rohami.

Pochválen buď Pán Ježiš Kristus!

Zdieľajte novinku s ostatnými:

Ďalšie novinky

Sledujte nás na Instagrame

@penzion_strachan Zobraziť Instagram